3. septembra 2007

Akcia normalizácia

Zase raz niečo prirodzene do seba zapadlo ako skladačka. Akoby som to podvedome tušil. Pritom som si to ani nepredstavoval, keď som začal spisovať tieto moje zážitky z detstva. Pred troma týždňami mi sestra len tak mimochodom pri ceste autom oznámila, že nevlastná sestra by nás chcela prísť pozrieť spolu so sesternicou, ktorá s nami tiež strávila zopár dovoleniek. Až mi srdce poskočilo od radosti, pretože som vedel, že terapeutický účinok vypísania sa z bôlov minulosti sa dostaví naplno, až vtedy, keď za nimi dám bodku aj v reálnom živote, pričom sám by som sa na to asi nevedel odhodlať niečo zorganizovať.

Stretnutie sa uskutočnilo predminulý víkend. Priznám sa, že som sa aj bál, že nebudeme mať o čom hovoriť, že už si budeme cudzí, pretože sme sa okrem oficiálnych príležitostí nestretli takto neformálne asi 10 – 12 rokov, v podstate od tej poslednej dovolenky s otcom. Vedel som však, že to stretnutie potrebujem (vlastne všetci potrebujeme). Nebudem to naťahovať, dopadlo to nad očakávanie. Neboli sme si cudzí, prvotný mierny ostych rýchlo opadol, bolo stále o čom rozprávať, sem tam sme sa až prekrikovali, pri rekonštrukciách udalostí z minulosti, každý si pamätal iné detaily. Hneď prvý deň stretnutia som nevlastnej sestre v skratke prerozprával pozadie režimu povinnej nenávisti. Už som jej to síce raz ozrejmoval zhruba pred 11 rokmi, ale keďže sme vtedy tesne predtým s otcom boli na pive, znižovalo to váhu môjho vyjadrenia. Pre istotu som to teraz zdupľoval, ospravedlnení nie je nikdy dosť, pridala sa aj sestra, zdôraznila, že sme ich všetkých mali radi, aj keď sme to nemohli tak dávať najavo. Nevlastná sestra povedala, že to s mamou vždy vedeli, že sme to mali ťažké, a že ony nás mali rady veľmi. To sme vedeli.

Čo sme nevedeli, bola skutočnosť, že to bolo v takej veľkej miere a pretrvalo to (pravdepodobne) dodnes. Prekvapilo ma vyhlásenie nevlastnej sestry, že vtedy pri tej hroznej dovolenke, čo s nami otec jazdil opitý, vôbec nechcela, aby nás mamy nepustili na jej predĺženie, ona chcela byť s nami aj za nepriaznivých okolností, jej záležalo len na tom jedinom, aby bola s nami. Ďalšie prekvapenie mi prichystala sesternica, keď len tak medzi rečou spomenula, že mala našu spoločnú fotku na izbe umiestnenú na viditeľnom mieste na internáte. Možno tomu pripisujem väčší význam, ako to naozaj má, ale aj tak, nepoznám nikoho, kto by si na internáte zverejňoval fotky niekoho na kom mu nezáleží...

Celkovo u mňa dodnes z toho stretnutia prevládajú také veľmi príjemné pocity. Na všetkých nás bolo poznať, že máme radosť, že sa opäť vidíme, a aj sme to verbalizovali. Pomenili sme si kontakty na seba, a momentálne si hromadne mailom meníme fotky z detstva aj zo zameškaných rokov. Dohodli sme sa na tom, že sa budeme stretávať, a aj keby to malo byť len raz za rok, budem rád. Akcia normalizácia bola úspešne započatá.

Jediná osoba, ktorá sa nezapojila do akcie, bola naša mama, čo ma dosť mrzí. Čakal som, že časom u nej musí dôjsť k uvoľneniu, porozumeniu, ale bohužiaľ. Celý víkend hrala urazenú, pretože sme odriekli jej návštevu, uprednostnili „nepriateľský tábor“ pred ňou. Mysleli sme si že to pochopí, že je nám prednejšie stretnúť sa s niekým, koho sme nemali možnosť dlho vidieť, veď sme s ňou takmer každý druhý týždeň, ale bohužiaľ. Nasledujúci víkend, keď sme boli spolu sa ani neopýtala, že ako bolo. Napíšem, že „nevadí“ hoci vadí...

6 komentárov:

Blueska povedal(a)...

Hm. Núka sa mi povedať, že je to ako strih cez filmovú melodrámu. Až teraz sa rany aj ranky môžu celkom zaceliť. Mamina to raz pochopí, len ...

smetiak povedal(a)...

Proces zaceľovania je započatý:)
U maminy už prestávam dúfať, že dôjde k zmene:(

Aventerra povedal(a)...

K zmene u nej určite dôjde, len to chce čas. Netráp sa tým. Aspoň, že ostatné vzťahy spejú k lepšiemu. :)

Anonymný povedal(a)...

Mamy sa časom s novým stavom zmieria, možno nie tak ako by sme chceli, ale tak svojsky...a akcia normalizácia sa mi nesmierne páči, tak želám veľa krásnych chvíľ. :)

smetiak povedal(a)...

Jeeej, sto rokov som tu nebol, ani som si nevšimol, že mi tu niekto prispel. Aventerra a Rosa, ďakujem za reakcie, s maminou to bude ešte veľmi ťažká práca, ona niektoré veci nevie brať ani po rokoch s odstupom.

smetiak povedal(a)...

Rosička, ozaj, ešte to som sa chcel spýtať. Prečo Ti už nefunguje tá stará stránka?