24. júla 2007

Klamaná

Ide o jednu zo spomienok z detstva, ktorá sa mi vryla do pamäte tak hlboko, že si aj dnes viem vybaviť najmenšie detaily.

Hojdal som sa na dvore na hojdačke. Bolo slnečné júnové popoludnie, všade bol kľud. Mama išla na okresný súd na pojednávanie ohľadom úpravy styku rozvedených rodičov s deťmi. Dovtedy mal otec povolené brať si nás každú štvrtú nedeľu v mesiaci, teraz chcel vybojovať aj týždeň cez prázdniny. Mama bola proti. Babka sa pred domom rozprávala s tetou Ančinou. Zrazu sa pred bránou nenápadne zjavil žigulík, z okna ktorého na mňa mával otec. Pribehol som k bránke. Tichým hlasom, aby babka, ani teta Ančiná nič nezačuli, sa ma otec opýtal, či je pravda, že aj so sestrou nechceme ísť s ním do Čalova (terajší Veľký Meder) na dovolenku cez prázdniny. Učili ma, že nemám klamať. Odpovedal som teda tak, ako ma učili: „Ja neviem, to ako maminka bude chcieť.“ Dostal som ešte dvakrát podobnú otázku v modifikovanom znení, v ktorej sa menilo miesto pobytu na dovolenke. Odpovedal som stále rovnako: „Ako bude maminka chcieť.“

Po odchode Žiguli sa ma babka opýtala, čo sa udialo. Všetko som jej povedal. Vynadala mi a vyčítala, ako som niečo také mohol mamine urobiť. Obdobne sa to opakovalo po príchode maminy zo súdu. Obe plakali, strašne sa na mňa pozerali a opakovali, že ako som to mohol urobiť. Plakal som aj ja, lebo mi bolo ľúto, že som niečo zlé urobil, hoci mi nebolo jasné čo.

Súd rozhodol v prospech otca. Mamina nerešpektovala jeho rozhodnutie. Stálo ju to pokutu 500 Kčs, čo bol na tú dobu veľký peniaz a veľká škoda. Veľkou škodou bolo aj to, že sme v tom Čalove nakoniec neboli, pretože išlo o výlet troch rodín s deťmi, s ktorými sme sa neskôr síce zoznámili, ale už vždy sme boli tí, čo tam na tej dovolenke neboli a nezažili to, čo oni. Potupne sme museli o tej dovolenke počúvať, pozerať diáky a nemý záznam na kamere a závidieť, že sa nás to dobrodružstvo netýkalo.

Čo dodať. Vo vojne asi fakt niet víťazov, existujú len porazení.

Od tohto dňa viem, že niekedy je lepšie klamať, len treba vedieť kedy a komu.

2 komentáre:

germa povedal(a)...

deti takéto veci ťažko pochopia a dospelí neraz zabúdajú na to, čo chcú deti a čo by bolo pre ne lepšie.

smetiak povedal(a)...

Oni často v zápale boja a pod vplyvom ťažkých citových zranení zabúdajú nielen na to čo chcú deti, ale aj na to, že sa kedysi mali radi.